História

            V polovici 18. storočia bola väčšina domov vo Vrbove drevená, tu vznikalo nebezpečenstvo častých požiarov. Preto v roku 1752, ešte keď spišské zálohované mestá boli pod poľskou správou, vo Varšave vydali nový požiarny štatút pre protipožiarne združenie trinástich spišských miest. Tento štatút obsahuje 18 bodov a pamätá sa v ňom nielen na predpisy pre bežných obyvateľov, ale najmä na všetky profesie pracujúce s ohňom. Na základe neho sa vyberali poplatky do spoločnej požiarnej pokladne, z ktorej sa potom poskytovali náhrady požiarnych škôd. Platilo sa 50 denárov za mestečko.

Počiatky organizovaného hasičstva vo Vrbove sa datujú do roku 1878. Hlavne sa o to pričinili tri veľké požiare, ktoré Vrbov zastihli v druhej polovici 19. storočia. Ten najväčší vypukol 21. októbra 1877 o 4 hodine ráno. Tragédiou bolo to, že stodoly boli už plné úrody. Zhorelo 105 obytných domov, 82 hospodárskych budov a najhoršie, že ohňu podľahlo aj 8 osôb a medzi nimi aj jedno dieťa. Dlho trvalo, kým sa Vrbov s toho spamätal.

Jednou z hlavných úloh hasičského zboru, bola prevencia pred požiarom samotným. Boli vykonávané pravidelné protipožiarne kontroly, dbalo sa na to aby strechy domov oddeľoval tzv. Feuermauer (protipožiarny múr) a vykonával sa výcvik. Taktiež pre fungovanie zboru bola potrebná hasičská technika. Už v roku 1888 sa zbor mohol pochváliť prvou ručnou dvojramennou striekačkou, ku ktorej bol k dispozícii potrebný počet hadíc. V spomínanom roku zbor vykazoval činnosť 50 členov. Jeho čelnými činiteľmi boli J. Steiner, J. Maurer, K. Wolf. Nástupkyňou ručnej striekačky bola striekačka s benzínovým motorovým a čerpadlom, zakúpená v roku 1928, ale ešte ťahaná párom koňov. Táto striekačka bola pre obec Vrbov vyrobená na objednávku firmou sídliacou vo Viedni. V tom istom roku bola vybudovaná vodná rezervácia na Vrbovskom potoku pri moste hlavnej cesty smerom na Vlkovú.

V roku 1933 vnútorné rozpory viedli k osamotneniu slovenského zboru s 20 zakladajúcimi členmi. Hlavným problémom bolo používanie spomínanej motorovej striekačky. Veliteľom slovenského zboru sa stal Ondrej Kurnát. Odvtedy vo Vrbove vedľa seba existovali nemecký a slovenský hasičský zbor. Vykonávali záslužnú prácu pri likvidácii požiarov v obci a pomáhali aj v susedných obciach. Zúčastňovali sa súťaží, hrali ochotnícke divadlá, usporadúvali osvetové podujatia a tanečné zábavy.

CHALUPECKÝ, Ivan: Dejiny Vrbova. 1. vyd. Levoča : Modrý Peter, 1996. 157 s. ISBN 80-85515-36-1

ŠA Levoča, pobočka Poprad, fond ObNÚ Vrbov